Bola som veľmi unavená. Udalosti posledných dní ma zmohli.
V pozadí bežala telka a ja som pomaly zaspávala.
Musel si príjsť veľmi potichučky, nepočula som ťa prichádzať, ale zrazu si bol pri mne.
Potichúčky si vhupol ku mne pod deku.
A ja som sa mohla zasa raz schovať v tvojom náručí.
Oprela som si hlavu o tvoje rameno a tichúčko som si užívala tvoju blízkosť.
Hladil si mi chrbát spôsobom tebe vlastným. Niekedy, keď si ďaleko a veľmi mi chýbaš, spomínam si práve na tvoje prstíky túlajúce sa mojim chrbtom. Vnáša mi to hrejivý pocit do duše.
Hladil si ma po vlasoch. Pohyb tvojej ruky bol priamy, rázny, nie drsný ale jemný, ale premyslený. Akoby si mal tu trasu rukov v mojich vlasoch starostlivo pripravovanú.
Tvoje dlane blúdili mojim telom. Spokojne som zaspávala.
A zrazu si na chvíľu prestal. Zľakla som sa. Neprestávaj, myslela som si v duchu.
Asi mi vieš čítať myšlienky ...
A potom sa z nás dvoch, stalo jedno telo, jedna duša ...
Komentáre