Čo bude potom?

Mám pocit, že celý môj život sa uberá čudným smerom. Mám pocit, že všetci okolo mňa sa zbláznili.

Zoznámila som sa s ním cez internet a hneď na prvom stretnutí sme skončili v posteli, i keď to ani jeden z nás tak neplánoval. Ale chémia zafungovala, a už to šlo. Nakoniec som u neho dva mesiace ostala a zabývala sa. Bolo to pekné ...

A potom nastal zlom. Asi ho niekto cestou z práce domov vymenil, ale zrazu to nebol on. Všetky naše rozhovory sa zrazu scvrkli na jednu tému a dookola sme sa točili v bludom kruhu. Mala som si zrazu zbaliť veci a ísť domov, zrazu na mňa nemal čas, zrazu mal toho veľa v práci, zrazu sme sa prestali milovať ...

A tak som si veci zbalila a odišla ...

A ako z jasného neba sa na scéne objavil ten, ktorému sa zvykne hovoriť bývalý. Celý čas, kým sme boli spolu, mal rôzne frajerky, stále hľadal niečo iné ako mal, stále som mu nebola dosť dobrá, no aj napriek tomu sme spolu boli-neboli dva roky. Videl ma uplakanú telefonovať s kamoškou, ktorej som sa vyplakávala z môjho dvojmesačného zbabraného vzťahu. A odtvedy mi volá, píše krásne sms, nosí darčeky, boli sme niekoľkokrát spolu von a to všetko napriek tomu, že ma zasa inú, s ktorou je rekordne dlho, ak nerátam seba. Stále hovorí niečo o tom, že by mi rád vynahradil celý ten čas, keď sa mi nevenoval, keď ma opúšťal, chce sa o mňa starať, byť mi oporou ... Šibe mne alebo jemu? Veď má tú svoju, to čo bolo medzi nami patrí minulosti, tak načo? K čomu je toto dobré?

A zrazu sa ozval aj ten internetový. Že ako sa mám? Čo mám nového? Ako sa mi darí? a ... či nedôjdem? A čo som ja callgirl?

Ale potrebovala som mať bodku, mať to s ním normálne ukončené, aby som sa mohla pohnúť ďalej ... a s rukov na srdci priznávam, že som potrebovala s niekým zaspávať, nechať sa objať a aspoň na chvíľu neriešiť môj bežný život.

Ráno bolo príšerné. Po krásnej noci s ním, som si zbalila svoje posledné veci a tichúčko bez rozlúčenia odišla.

A včera sa po dvoch týždňoch zasa ozval...